Strecniansky hrad stojí na zaciatku strecnianskej tiesnavy proti toku Váhu na jeho lavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. V minulosti bol najbezpecnejšou pevnostou horného Považia.
Dejiny hradu sa zacali síce až v polovici 14. storocia, ale prvé osídlenie je omnoho staršie – archeolgické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby kamennej. Písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z r. 1384, ked sa spomína pod názvom „comitatus castri Strechyn“. Od konca 14. storocia menil svojich majitelov. Hrad vlastnil Ján Korvín, neskôr Ján Zápolský a další. V následujúcich storociach bol hrad rozšírený a renesancne prestavaný. Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storocia, ked ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storocia sa tu vystriedalo viacero majitelov, z ktorých treba spomenút Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Výsledky historicko-architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho ciastocnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väcšej casti sa doplnili severná veža a predbránie, ciastocne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. Za necelé štyri storocia sa tu vystriedalo viacero majitelov, z ktorých treba spomenút Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Záchrana hradu, úprava a konzervácia sa uskutocnila až v 90-tych rokoch a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti.